Myšlienky muža

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Poznámka č. 9 – Šport je život

V poznámke sa snažím svojim vlastným úsilím a uvažovaním prísť na dôvod prečo existujú ľudia ktorí nemôžu žiť bez aktívneho života a pohybu. Mám na mysli ľudí ktorí dokážu vstať o 5 ráno a s optimizmom to zapichnúť na hodinu do fitnes centra. Nejde ani o to, prečo existujú ale aké faktory im pomáhajú zotrvávať vo fyzickom strese dlhší čas s pocitom zadosťučinenia. Taktiež poskytnem písomné vyjadrenie o pocitoch väčšiny upotených tiel v tielkach, ktoré sa hrdo pretŕčajú vo svetlách svojho vlastného úsilia. Hovorím o ľuďoch ktorým nevadí stekajúce snaha po čele, o tých ktorí radi ťahajú, tlačia a rotujú.

Z dlhodobého hľadiska je fyzická aktivita stála súčasť nášho života už od počiatku ľudstva. Počas obdobia existencie nášho skvelého, inteligentného a nadradeného druhu (aspoň tak som počul) sa jej forma prispôsobovala okolitým podmienkam. Je celkom vtipné predstaviť si ako homo-sapiens prezývaný Fero, robí na konári zhyby prípadne si ráno po zobudení dáva 30 klikov v jaskyni. Životné podmienky boli nadstavené tak, aby jeho telo nebolo ukrátené o psychickú ani fyzickú aktivitu z čoho môžeme usúdiť, prečo sme tak všestranne nadaný. Po dni plnom lovu a snahy o prežitie sa mu pravdepodobne nechcelo dodatočne prenášať ťažké balvany na náhodné miesta v pravidelných intervaloch s určitým počtom opakovaní. Nečudujem sa mu. Možno sa nevenoval kulturistike iba kvôli absencii kalorických tabuliek či poznatkoch o sacharidoch a proteínoch, čo je dosť nepravdepodobné. Určite si každý príčetný jedinec vie predstaviť aké sú rozdiely minulej a modernej doby v ktorej žijeme teraz. Samcom sa už nechce loviť zver pretože je to nepohodlné, zdĺhavé a drahé, aj keď si myslím, že by to nežné pohlavie určite stále ocenilo. Namiesto toho sa každý pracujúci utiahne na pracovisko a poslušne vytvára hrubý domáci produkt svojej skvelej krajine ako včela svojmu úľu.

Ako sa teda zmenila fyzická aktivita ? Je menej častá ale krátkodobo intenzívnejšia až neprirodzená. Za neprirodzenosť pokladám menej ako 9 % tuku v našom tele. Samozrejme, že ploché brucho na ktorom sú vidieť všetky časti brušných svalov sú IN, ale zoberte si, že naše telo tak jednoducho nemá vyzerať. Stačí sa pozrieť na stránky kulturistických časopisov a slovo prirodzenosť vám ani len nenapadne. Sú to umelé zásahy do zloženia a stavby našej schránky. Preto spomínam pojem neprirodzenosť a nechcem tým povedať že mi vadí. Práve naopak. Neprirodzenosť je v istých situáciách vhodná. Náš nervový systém sme naučili robiť nové spôsoby pohybu, ktoré sa však v konečnom dôsledku veľmi podobajú aktivitám Fera. Zaujímavé je, že aj v dnešnej modernej dobe ostávajú základné a najúčinnejšie cviky stále rovnaké. Fero robil zhyby keď sa šplhal na stromy, robil populárny a nebezpečne znejúci mŕtvy ťah keď prekladal skalu ktorá mu spadla pred haciendu a dokonca aj jeho družka robila drepy keď zbierala plodiny zo zeme a chcela mať pevný zadok a stehná. Zmenili sa však okolnosti a štýl akým sa tieto cviky robia. Už iba málo ľudí robí tieto cviky v klasickej forme. Stále viac sa objavujú práve vo fitnes centre, kde sa nezdvíhajú kamene ale železné kotúče. Keďže nie je nutné sústrediť sa na to prečo váhu zdvíhame, naše sústredenie sa upriamuje na precíznosť pohybu a správnu formu, ktorá zabezpečuje vysokú účinnosť vzhľadom na nedostatok času uponáhľanej generácie. Cieľom už nie je prenášať objekty či zháňať jedlo. Novodobým cieľom je cielene trhať fibrínové vlákna za účelom nadchádzajúcej regenerácie a zvyšovania objemu svalovej hmoty prípadne chudnutia tukových zásob v problémových partiách. Akým spôsobom nám naše životné prostredie v ktorom žijeme dovoľuje fyzicky sa vyžiť ? Je veľa možností ako žiť aktívne. Sú drahé varianty ale na druhej strane existujú aj bezplatné spôsoby. Stačí sa obuť a utekať za vašimi cieľmi a dúfať, že váš cieľ nie je krčma či McDonald. Je potrebná skutočná fyzická aktivita pre naše prežitie a spokojnosť ? Potrebná určite nie, keďže veľa ľudí nežije aktívne no pre úplnú spokojnosť je to nutná podmienka. Tu si väčšina ľudí povie, že pre spokojnosť potrebujeme napĺňať fyziologické potreby, spoločenské potreby a v neposlednom rade sa chceme sebarealizovať. Z môjho pohľadu k úplnej spokojnosti patrí aj šport, ktorý nielen rozvíja telo, ale priamo pôsobí na psychickú pohodu a čo je dôležitejšie, dovoľuje nám užívať si svet o niečo dlhšie.

Väčšina sedavých a časovo náročných zamestnaní si vyberá svoju daň. Samozrejme že postupom času si naše telá čím ďalej tým viac zvykajú na sedaví spôsob života. Otázne je či sa to páči aj nám. Na každodenné prežitie už nepotrebujeme vedieť skákať vysoko (ak nie ste profesionálny atlét), behať rýchlo (ak často nemeškáte na MHD), šplhať sa (ak nechcete zapôsobiť na spolužiakov na základnej škole). Nie, naša spoločnosť vyžaduje stále viac logické uvažovanie, ovládanie nových technológií, internetu a kancelárskych nástrojov. Všetko začína byť automatizované z čoho je zrejmé, že bude stále viac ubúdať potreba pohybu. Najviac ma zaráža že aj na samotnú fyzickú aktivitu často potrebujete zaplatiť nemalé sumy. Či sa jedná o prenajatie haly, vstup do bazéna či fitnes centra. Ľudia sú ochotní platiť peniaze majiteľom fitnes centier aj keď tušia, že majú iné možnosti ako žiť aktívne. Majú však pádny dôvod.

Nie je príliš ťažké odpovedať na otázku čo všetko si platíme vstupom do fitka. Človek by povedal, že ide o sprístupnenie rôznych špeciálnych strojov na cvičenie, čo je pravda iba z malej časti. Už z názvu fitka je možné vyčítať, že sa jedná o centrum. Znamená to teda, že po vstupe do tohto centra na nás pôsobí prostredie, ktoré nás utvrdzuje v tom čo sa práve chystáme robiť. Všade okolo vidíme prostriedky ktoré nám dopomôžu zdokonaliť samých seba. Z nemalej časti tvorí toto centrum práve komunita športovcov. Nepriamo sa navzájom poháňajú a motivujú k lepším výkonom. Po docvičení v posilňovni sa dostaví oveľa intenzívnejší pocit ako mimo tohto silne pôsobiaceho celku. Ten pocit je intenzívny pretože prostredie v ktorom sa nachádzate vás upriamuje práve na cvičenie. Neexistujú tam rušivé elementy a žiadne výhovorky. Každý sa v tej chvíli venuje sám sebe, a nezaujímajú ho ostatní.

Prečo vlastne cvičíme ? Častá otázka ľudí, ktorí nevidia význam v opakovaných návštevách budov, ktorých koberce sú nasiaknuté potom ľudí. Asi najväčšou motiváciou k cvičeniu mladých ľudí je vidina dokonalého tela, z čoho ústi vyššie sebavedomie, vitalita a nadradenosť pri výbere partnerov. Samozrejme, že najčastejšou odpoveďou samotných cvičencov býva presadzovanie sily a zdravia nad krásou tela. Dovolím si tvrdiť, že väčšina mladých chalanov sa snaží vylepšovať svoje telo hlavne pre opačné pohlavie. Pocit, že si silný chlap a žena to tak vníma je dôležitý pre mužské pokolenie. Samozrejme, že sa nejedná iba o mechanickú silu. Je logické povedať si: „Ak budem väčší a silnejší, budem chcený a ženy ma budú obletovať“. Áno, toto tvrdenie je logické a dokonca sa aj uplatňuje v praxi pričom platí pre obe pohlavia. O fyzickej kráse písať určite nemusím, viete akú má hodnotu. Lenže stačí to ? Je možné položiť rovná sa medzi vytláčanie 60kg celkovo 8 krát v 4 setoch a vetou: „Máš pekné svaly si sexi“ ? To je ten dôvod prečo ľudia nezotrvajú a nevydržia cvičiť nastálo. Musí v tom byť oveľa viac ako obyčajná vidina zvádzania žien na obrovský biceps. Existujú však ľudia, ktorí cvičia viac ako 6 rokov. Áno, to sú presne tí jedinci o ktorých hovoríme, že ich obdivujeme. Naozaj si myslíte, že takýto človek to robí pre iných ? Ak dokáže znášať bolesť z tréningu a nebodaj si siahne na stravu a neje veci ktoré má rád, robí to určite z obrovskej časti pre seba. Pre takýchto ľudí je to súčasť života a cvičenie sa im dostalo do základných fyziologických potrieb. Bez tréningu sa cítia oslabnutí a cítia že im to chýba, tak ako chýba voda plavcovi, tak ako chýba bežcovi vysoká tepová frekvencia, tak ako chýba spevákovi mikrofón. Teraz už je pre vás jednoduché odpovedať si na otázku prečo sú títo ľudia ochotný vstávať skôr, obetovať chutné a nie príliš zdravé jedlo, či vymeniť kino za hodinový beh. Potrebujú to pre svoj život. Zvykli si na to a je pravda, že ich motivácia a hlavne disciplína sú obdivuhodné.

Ľudia pri cvičení cítia rôzne pocity. Občas je šport dobrý aj na riešenie istých osobných problémov ktoré sa nedajú riešiť inak ako ich vybiť z tela von. Občas sa človek potrebuje zničiť fyzicky aby bol v pohode psychicky. Jedným z častých pocitov je hnev. Boxovacie vrece dokáže vyriešiť hádku s priateľkou či nezhodu v práci. Potrebuje sa iba odviazať a vymlátiť z neho čo to dá. Okrem hnevu je ďalším častým pocitom bolesť. Po tréningová bolesť je však kapitolou sama o sebe. Ľudia túto bolesť zažívajú radi a dá sa povedať, že je návyková.

Ak sa prichytíte pri životnej situácií v ktorej si budete klásť otázku, čo mám z týmto problémom spraviť, skúste si ísť zabehať alebo robiť šport a je dosť možné, že po návrate sa vám v hlave zrodí riešenie vášho problému. Funguje to !


Poznámky | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014