Myšlienky muža

Stojíte v rade alebo sedíte na nástupišti a nikoho známeho vedľa seba nemáte. Skúsme sa zbežne pozrieť na tú nudu okolo mňa. Po ľavej strane sedí osoba, ktorá čumí do svojho miláška menom notebook. Schválne píšem osoba, keďže neviem rozoznať pohlavie. To bude tou baranicou na lebke. Je nudná/ný.

Na pravej strane je dievča, veľká cestovná taška, na kolenách najhrubší slovník , aký som kedy videl. Žeby to bola cudzinka ? Nie, iba to hrá na inteligenciu. Musím uznať, že jej to ide celkom dobre. Mať úsmev na perách pritom ako pozeráš do slovníka – ibaže to je slovník sprostých slov.

Okolo prechádza žena. Pojem žena má pre mňa dosť špecifický význam. Nejde iba o pohlavie, čo odlišuje ženu od dievčaťa ? Ak ide o výzor, tak jednoznačne chôdza, mimika, oblečenie, vôňa a v neposlednom rade vek. Výška 176 cm, váha primeraná, držanie tela dokonalé, chôdza je v jej prípade synonymom sebavedomia a pôvabu. Nie príliš vysoké lodičky, červený kabát do pása a k tomu hnedé kožené rukavice. Tvár upravená, vlasy dlhé, čerstvo umyté. Pohľad priamy a sebavedomý. Vek sa pohybuje okolo 30, neponáhľa sa, čo naznačuje, že na niečo čaká. Neviem či ste si uvedomili ale permanentne na niečo čakáme. Večer na to kedy zaspíme, ráno na to kto nám spraví raňajky do postele a kto za nás vyvenčí čokla. Čakáme kedy sa nám poserie vzťah, v prípade, že ho nemáme tak naňho čo ? Áno ! Čakáme.

Práve si pred môj nos sadlo dievča, ktoré poznám ešte zo základnej školy. Bol som do nej seriózne buchnutý. Až natoľko, že som jej šúľal vlasy na hodine výtvarnej výchovy. Pravdepodobne si ma ani nepamätá a ja nemám potrebu sa jej pripomínať. Okolo prechádza ďalší spolužiak. Tento človek zmenil radikálne vzhľad svojho tela. Dúfam, že sa ma už nikdy nikto neopýta, ako nabrať svalovú hmotu.

Na prvý pohľad ma zaujal obchodík s bižutériou, ktorý mám pred sebou. Nervózne sa v ňom pohybuje žena. Je evidentné, žeby radšej trávila čas na Malte so svojim budúcim manželom. Je náhoda, že všetci muži vo vestibule na BA stanici majú ruky vo vačkoch ? Prečo je to tak ? Možno im je zima. Možno sa cítia pohodlnejšie alebo príťažlivejšie. Alebo majú na ruke vytetované meno svojej bývalej? Nikdy som toto gesto nepochopil a preto ho ani nepraktikujem. Ak mi je zima nosím rukavice, ak chcem byť príťažlivejší, tak sa usmejem a na ruke nemám tetované žiadne meno.

Dodnes som si myslel, že fajčiť na zastávke je zakázané. Myslel som si správne len som zle pochopil zmysel slova zakázané. Pýtam sa teda dotyčnej zafajčenej rozfajčenej fajčiarky:

JA „Viete, čo znamená slovo zakázané ?“

Neodpovedala, takže asi uvažuje. Odpovedi som sa dočkal až potom čo jej ohorok dohorel pod jej podpätkom.

ONA „Nie !“

Otočka a odchod. Prišlo mi to hrozne dojemné, ale aj originálne a vtipné. A čo na tom, že mám pľúca plné dymu nedobrovoľne ? Onedlho mi odchádza spoj do môjho najmilšieho mesta, ale ja nemám vôbec chuť nastúpiť. Ostanem tu sedieť a baviť sa na maličkostiach ktoré dokážu prísť zábavné iba mne. Mám sa kam ponáhľať ? Záleží na zajtrajšom teste v škole ? Na čom záleží ?

Ďalej si všímam, blikajúce svetlo na strope, 20 ročného chalana ktorý bažiacim pohľadom prechádza zlatokopku zavesenú na zbohatlíkovi. Cítim príjemnú vôňu kebabov a čerstvého pečeného mäska. Neznáma si kupuje oriešky zabalené v čokoláde a papáju. Vonku sa hádajú opilci. Zvyšuje sa mi krvný tlak, som hladný. Začína mi byť teplo, v mobile mi hrá dve hodiny tá istá pesnička a ja si začínam všímať ďalšie detaily. Pozrie na mňa pani vysoká a jasne jej čítam z pohľadu, že by mi najradšej oholila bradu, že vraj vyzerám ako debil. Ďalší pohľad, na mňa kričí otázku čo to tam na ten veľký papier čmáram, či píšem sloh do školy alebo scenár pre romantickú telenovelu Šeherezáda II..

Ľudia sú čitateľní, ako hocijaký svetový jazyk. Stačí sa naučiť gramatiku (ľudské vlastnosti), pár pravidiel (spoločenské konvencie) a hurá do čítania ľudí.

A možno si len namýšľam.